Gugging – miesto kde sú umelci šťastní (z exkurzie v Guggingu)

20.10.2016 11:13

Začiatkom októbra sa mi naskytla možnosť navštíviť Gugging, miesto, ktoré stelesňuje prelínanie hraníc medzi umením, psychiatriou a láskou k človeku – tvorcovi. Gugging sa preslávil ešte v roku 1965, kedy sa vo vtedajšej psychiatrickej nemocnici stal riaditeľom psychiater Leo Navratil. Vyťažená nemocnica s 500 lôžkami mala dvoch lekárov. Leo Navrátil hľadal možnosti ako pracovať s takým množstvom pacientov a zoznámil sa s americkou psychologičkou, ktorá v tom čase testovala kresbu postavy u pacientov s psychickými poruchami. Videl to ako skvelú možnosť zaujať pacientov niečím jednoduchým a efektívnym. Leo Navrátil však po určitom čase zistil, že niektorí z pacientov produkujú neuveriteľne zaujímavé výtvarné práce. Navrátil napísal francúzskemu umelcovi Jean Dubuffetovi. Ten ešte v roku 1940 vytvoril termín Art Brut, ktorým pomenoval umenie vychádzajúce z vnútornej potreby človeka výtvarne sa vyjadriť. Toto umenie nepodliehalo spoločenským a estetickým konvenciám ani žiadnym z oficiálnych výtvarných prúdov. Títo dvaja muži si poštou vymieňali výtvarné práce svojich pacientov a Dubuffet oficiálne potvrdil Navrátilovi, že umenie jeho psychiatrických pacientov môžu nazývať Art Brut. Tento moment bol pre Navrátila spúšťačom k tomu, že svojim obrovským úsilím začal presadzovať a vytvárať čo najlepšie podmienky na tvorbu svojich nadaných pacientov. Umenie Art Brut z Gugging-u bolo vystavené v mnohých významných galériách a Navrátil ho publikoval vo svojej prvej knihe Schizophrenie und Kunst (Schizofrénia a Umenie) v roku 1965. Gugging začali navštevovať umelci z Európy a tvorili spolu s pacientami. Tu niekde sa začína v našich zemepisných šírkach spájať umenie a psychológia do odboru, ktorý dnes nazývame arteterapiou. Toto všetko nám zanietene rozprávala kunzhistorička Suzane, ktorá našu skupinu sprevádzala po všetkých budovách Gugging-u. Ukázala nám izbu Augusta Wallu, umelca, ktorý preslávil Gugging svojou neuveriteľnou kreativitou vo všetkých smeroch. Jeho izba hovorí sama za seba. Je pomaľovaná jeho videním sveta od podlahy vrátane stropu, vraj dokonca niekoľko krát. Stretli sme sa aj s umelcami, ktorí majú v Gugging-u vytvorený priestor na život a tvorbu. Ani sa nečudujem, že Suzane je absolútne zanietená do svojej práce. Každý deň môže umelcov v Gugging-u sledovať pri tvorbe, pozná detailne techniku ich práce, vníma ich nálady pretavené do umenia, ich životy a životy ich rodín, poznajú sa roky.  V jej podaní sa z umenia stáva hlboko osobná záležitosť. Gugging ponúka veľkorysé a profesionálne výstavné priestory, múzem, trvalé bývanie a odbornú starostlivosť pre vybraných umelcov, otvorený ateliér a tiež workshopy pre verejnosť.  

Od roku 2006, po Navrátilovej smrti, vedenie v Gugging-u prebral jeho dlhoročný blízky spolupracovník Johann Feilacher (psychiater a umelec). Feilacher posunul vnímanie nadaných pacientov na ďalšiu úroveň. Ako prvé dal premenovať dom v ktorom bývali pacienti na Haus der Künstler (Dom umelcov) a umožnil im, aby si sami vymaľovali jeho vonkajšiu fasádu. Takto vám aj Suzane predstaví ich tvorbu, ako tvorbu umelcov. Keď sa jej ľudia v našej skupine pýtali, akou psychickou poruchou trpeli jednotliví umelci, odpovedala nám veľmi dôrazne, že to nie je podstatné. Psychická porucha je osobná záležitosť a v galériách nikdy nenájdeme vedľa obrazu napísané, že autor alebo autorka trpeli depresiou, schizofréniou,  poruchou osobnosti a podobne. Suzane otvorila zaujímavú a citlivú tému diagnostických nálepiek a ich relevantnosti v živote umelca. Odovzdala nám myšlienku, že v človeku treba hľadať a vidieť umelca, ktorého ovplyvnili udalosti v jeho živote a nie schizofrenika, ktorý tvorí umenie.

V rámci Európy je Dom Umelcov vnímaný ako model psychiatrickej reformy postavený na princípoch arteterapie ako spôsobu reintegrácie ľudí s duševným ochorením do spoločnosti.

V ten deň som sa cítila trochu ako námesačná, zážitok z Gugging-u bol veľmi intenzívny a inšpiratívny. Na jednom mieste, len 80 km od Bratislavy som videla model starostlivosti o nadaných umelcov, ktorým je umožnené bezpečne bývať, nerušene tvoriť, profesionálne vystavovať a zo ziskom predávať svoje diela. Keď som sa rozprávala s jednou pani psychologičkou z našej skupiny, prezradila mi, že už roky sníva o takomto zariadení na Slovensku a konečne vidí ako to môže fungovať. A ja jej úprimne držím palce, aby sa jej podarilo čo najbližšie priblížiť sa k modelu v Gugging-u. Bol by to jeden z významných posunov z hľadiska prístupu, starostlivosti a nazerania na nadaných ľudí s duševným ochorením.

 

Zuzana Krnáčová

 

Návštevu Gugging-u organizovalo občianske združenie Artea.